Založenia našho pohrebníctva eviduje Obnova Žilina, bývalý výrobca truhiel od r.1990 a to preto on, lebo v ich zozname sme boli mi, ktorí sme objednali ako súkromníci väčšiu dodávku truhiel prví.
Bol to náročný začiatok. Vzdialená rodina sa hanbila za mňa, ako dlhoročný pedagóg sa púšťam do takej práce, ktorá je náročná na prevedenie, náročná na jednanie so zákazníkmi, pretože tu treba vychádzať veľmi citlivo a zodpovedne a maximálne rešpektovať pozostalých.
Keď na jar v r. 1990 susedia zbadali, že nákladné auto vykladá do rodinného domu sto truhiel,tak ma pokladali za blázna. Dva týždne som chodil domov iba neskoro večer, lebo som sa nechcel stretnuť so susedmi. Táto situácia sa pomerne rýchlo zmenila, keď som absolvoval prvý pohreb pani doktorky. Nesmierne množstvo prí
tomných videlo, že pohrebný obrad sa dá predviesť aj oveľa dôstojnejšie ako sa robievalo v období socializmu. Po tomto pohrebe sa situácia zmenila. Ľudia z mesta ale aj z dedín prišli do našej pohrebnej spoločnosti si objednať pohreb. Blízka i vzdialená rodina už mala iný, pozitívny vzťah k nám. Táto malá pohrebná spoločnosť sa skladala zo štyroch členov a to: Ján Molnár nar.v r.1945, ktorý bol jadrom, zakladateľom spoločnosti, dvoch pracovitých a cieľavedomých synov: Jána a Róberta, ktorý boli motormi pohrebníctva a z nosného piliera, a to bola manželka Mária.
Veľa otázok bolo smerovaných na firmu: Prečo pohrebníctvo?
Boli to 2 dôvody:
1. prvým dôvodom bolo aj to, že už starý rodičia v rokoch 1940 -1948 pracovali aj v službách pohrebníctva a viedli ma k tomu ako 10 ročného chlapca aby som pomáhal vyrábať vence, lebo vojna kruto zasiahla aj našu rodinu
2. druhým dôvodom bolo to, že situáciu v spoločnosti a v rodine som poznal ,takže som sa nebál začať niečo nové
V tom období boli dve pohrebníctva v našom meste. Bol to Komunál-štátny mestský podnik a naša súkromná firma. Mestský komunálny podnik urobil všetko preto aby našu firmu poškodil. Táto situácia častokrát trvá dodnes.
Za 15 rokov čo sme používali Dom smútku v meste som pochoval do 15 000 zosnulých. Spomedzi toľkých sú aj extrémne mimoriadne prípady, napr.: objednávka na prevoz zosnulej našej občianky z Maroka. Z určitých nejasných a politických dôvodov sa osoba dôstojne pochovala v meste Rabat (hlavné mesto) do Európskeho cintorína.
Medzi najdôležitejšie naše služby boli na požiadanie zabezpečiť väčšiu časť obradu pre Pravoslávneho Patriarchu Nikolaja v Prešove.
V tomto období sme boli za dôstojné prevedenie obradu vyhladávaným pohrebníctvom. Najmä synovia dokazali svojou aktívnosťou udržať vysokú úroveň obradu. K tomuto výrazným a neoceniteľným spôsobom prispeli organisti, ktorí vlastnými cirkevnými skladbami zvyšovali úroveň.
V týchto rokoch hospodársky systém dovolil myslieť si aj na rozvoj a skvalitnenie služieb . Mohlo sa kúpiť pohrebné auto a o dva roky ďalšie . Často sa chodilo aj do zahraničia. No silná konkurencia pri výberových konaniach zohrala si svoju úlohu. Napriek tomu, že sme boli najlepší, konkurz sme nikdy nevyhrali.
V roku 1993 nastúpila druhá veľmi dôležitá etapa činnosti v službách pohrebov. Začala sa etapa spopolňovanie - kremácie.
Najprv sa inštalovala prvá súkromná spopolňovacia kremačná pec od Českej firmy TABO Olomouc. Dodávateľ na čele s majiteľom pánomm Ing. Lechnerom ukázali , že sú skutočný bratia z inej zeme, z českej zeme. Spopolňovaciu pec sme mohli splácať a aj sme pravidelne splácali. Tá doba bola ešte zložitejšia, lebo vtedajší primátor ako aj silná a zákerná konkurencia z blízkeho okolia urobila vštko preto aby sa to neuskutočnilo. Ale mestské mocnosti nedokázali prelomiť vôlu tých ktorí chceli aby sme mi mali krematórium a mohli robiť aj smútočné obrady.
Ďalšou etapou rozvoja kremačnej činnosti bolo zahájenie vykonávania smútočných obradov. Od roku 2003 sa vykonávajú smútočné obrady v novovybudovanej obradnej sály, ktorú vysvätil misionársky kňaz -zástupca p. Biskupa z Ugandy mons.páter Anthony.
Výstavbou a prevádzkovaním krematória v meste sa zvýšila úroveň kremačných pohrebných obradov.
